Ako to vidím, som odsúdená na večný zmätok a chaos...
Minulý týždeň som sa dozvedela, že moja kamoška odchádza spolu s rodičmi na 10 dní do Španielska.No dobre na tom nie je nič také...normálna dovolenka.Ale...všetká zodpovednosť pripadla na krk mne.Dali mi jeden svoj mobil s tým že mám preberať telefonáty (ktorých je mimochodom viac než dosť) od ľudí, ktorí chcú prihlásiť svoje deti na tábor (ktorý organizujeme).O.K.Ale to nie je všetko čo mám robiť.Ja musím ešte aj vybaviť skúšku našej kapely v Trnave."Dobre.To by nebol problém." povedala som si včera poobede cestou vlakom z Trenčína do rodných Piešťany.Ale prídem domov a dám sa do vybavovania...a v tom zrazu zistím, že Paľo (s ktorým som mala všetko ešte dohodnúť a dať vedieť Markovi) vôbec netuší o čom je reč..."čo teraz?" povedala som si.Po tomto telefonáte som už neriešila, veď Markov mobil ešte nebol dostupný...
Dnes ráno mi prišla SMS - ka od Marka.Písal v nej, že sa vrátil 1:30 v noci a že skúšku môžeme mať v Trnave o 13:30.Tak som hneď musela zavolať Paľovi či môže prísť lebo iba on má kľúče.No ten mi povedal, že je kdesi v horách a do 13:30 nemá šancu sa dostať do Trnavy.Tak to idem zavolať Markovi...ale ten ma obsadene...a Paľo ma vypnutý telefón.No pekne.Medzi tým mi volal Filip (náš šofér :)))), že volal jednej takej susede...ale mu to zdvihol nejaký chlap a povedal mu že žiadne kľúče od auta nemá, že to je isto omyl.
Tak sa napokon vyvinulo všetko tak, že sa stretneme v Trnave až 14:30.Musela som to zavolať ešte Filipovi, ale ten chytil tajé nervy...že mohol on ísť doobeda na letecké dni, čo sú u nás na letisku.
A ja len dúfam, že zostane všetko tak, ako sme to nakoniec naplánovali a všetko prebehne hladko a bez problémov.
Komentáre